reklama

Parlamentná „jednoaktovka“ alebo bude ako nebolo ?

Čo sa to vlastne „hrá“ na parlamentných doskách ? A žiada sa mi rozšíriť túto rečnícku otázku aj o to, kto rozdáva aktérom predstavenia úlohy, kto je režisér tejto „jednoaktovky“ alebo „jednokufríkovky“, a taktiež kto v rámci funkcie produkčného zabezpečuje všetkým zainteresovaným vykrytie „nevyhnutných nákladov“?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Na scéne sa striedajú postavy veselé, smutné, nahnevané až zlostné, znudené až nezúčastnené, umelo úprimné, až takmer spravodlivé. Pozorný divák si však aj tak všimne, že sú to v mnohých prípadoch stále tí istí herci, resp. tie isté osoby.

Prečo to ale robia ? Ako a v dôsledku čoho sa niekto dokáže v priebehu niekoľkých dní, prípadne hodín zmeniť z bezcharakterného „hochštaplera“ a ultimatívneho vydierača na bezproblémového člena akceptovanej skupiny s dobrým morálnym pozadím na to, aby podľa Malchárka „zabezpečil stabilitu vláde a parlamentu“ ? ( Drobná poznámka – hádam by v prvom rade malo ísť o stabilitu štátu a blaho občanov ? Akú logiku má argumentácie, že bývalí opozičníci majú zabezpečovať stabilitu vláde a parlamentu, keď tá sa o ňu predtým pripravila sama ? )

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred začiatkom tohto týždňa som sa už dlhšiu dobu pokúšal vysporiadať s inými otázkami, ktoré mi navodzoval priebeh kauzy Ruskove zmenky. Niektoré z týchto otázok som naznačil vo svojom predchádzajúcom príspevku Kauza „Ruskove zmenky“ a fakty okolo. Tie najpálčivejšie som síce tušil, ale mal som obavy ich objektívne naformulovať, aby som sa ich podstaty sám nezľakol. Udalosti posledných dní však niektoré obavy z obáv pomohli vykryštalizovať a zároveň ich aj prekonať, lepšie povedané prinútili ma prekryť jedny obavy inými obavami. Obavami z niečoho ešte horšieho, čo spomínané udalosti so sebou môžu priniesť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zásadnou logickou otázkou pre mňa bolo, prečo zostalo ticho po vynesení rozsudku Okresného súdu Bratislava o zbavení obvinenia troch príslušníkov SIS z nezákonného odpočúvania ( iba pre lepšiu informovanosť pripomínam, že išlo o nezákonné odpočúvanie redaktora ( redakcie ) denníka SME, ku ktorému sa náhodou priplietol ( lepšie povedané „pritelefonoval“ ) Pavol Rusko ).

Pokúsim sa uviesť niektoré fakty a niektoré ich súvislosti, ktoré mi hlboko do mozgu vrývajú túto otázku o tichu po búrke okolo nezákonného odpočúvania.

- Podľa informácií z médií stále platí, že niekto z dvojice SIS alebo MV SR nezákonne odpočúval, resp. nezabránil tomu, aby sa do systému dostali aj také nahrávky, ktoré neboli súdne povolené, čo sa týka aj nahrávok rozhovorov P. Ruska s redakciou SME. Tieto nahrávky niekto v rozpore so zákonom „vyniesol“ z MV SR a na kazete ich „odovzdal“ Ruskovi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Podľa informácií z médií boli za „vynesenie“ kaziet s nahrávkami prepustení pracovníci MV SR, ktorých ale súd oslobodil ( údajne sa im nedokázalo ani že to priamo oni urobili a ani to, že sú za to priamo zodpovední ). V podstate teda na MV SR nie je momentálne za túto kauzu nikto oficiálne potrestaný, obdobne ako za kauzu straty nahrávok odpočúvaní v prípade račianskeho starostu Bielika z KDH.

- Takisto podľa informácií z médií odišiel v dôsledku prepuknutia kauzy nezákonných odpočúvaní na vlastnú žiadosť z funkcie jeden vyšší funkcionár SIS a dvaja ďalší kompetentní boli postavení mimo službu. Kde stoja tuším dodnes, pretože rozsudok Okresného súdu musí byť po odvolaní sa prokurátora potvrdený vyšším súdom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Podľa môjho úsudku musia mať viacerí účastníci procesu ( obvinení, žalobcovia, súdny tribunál, ale aj svedkovia ) minimálne zo záveru procesu k dispozícii také informácie, ktoré postačovali sudcovi na zbavenie SIS viny v tomto prípade nezákonného odpočúvania.

A teraz bude ľahšie položiť si tú otázku o tichu po búrke, alebo aj niektoré ďalšie otázky.

Prečo v rámci svojej „obrany“ (niektorí to dokonca označovali ako boj o všetko, až o holý život) v kauze zmeniek nepoužil Pavol Rusko ani závery súdu a ani informácie, ktoré by ako účastník procesu v súlade s právom mohol nejako použiť ( keď nič iné, tak aspoň logický argument o tom, že ak je z dvoch potenciálnych vinníkov jeden vylúčený, tak logicky by mal byť vinný ten druhý potenciálny ) ? Nemal by to Rusko jednoduchšie použiť takýto kaliber vo svojom boji s úhlavným nepriateľom, než vyrábať všelijaké „bezvýznamné“ kauzy na MV SR o niekoľkých desiatkach miliónov ?

Prečo som zo strany denníka SME ako hlavného aktéra nezachytil žiadne významné reakcie, ale iba také zapochybovanie o tom, či to naozaj ten súd správne posúdil ( takto zapochyboval aj GP Trnka ) ? Viac priestoru SME venovalo výročiu „kauzy skupinka“. Že by niekto očakával v kauze odpočúvanie iný výsledok ?

Prečo táto záležitosť „prešumela“ aj okolo premiéra aj napriek tomu, že mu v podstate hneď na začiatku volebného obdobia rozbila jednotu pravicovej koalície, nepriamo odštartovala štiepenie v jeho vlastnej strane, spôsobila rozpad niektorých jeho osobných vzťahov, bola opakovane príčinou pre konflikty medzi stranami vládnej koalície a naviac na neho samotného vrhla Mečiarov tieň zneužívania SIS pre mocenské účely ?

Vo svojom predchádzajúcom príspevku Kauza „Ruskove zmenky“ a fakty okolo som v súvislosti s kauzou Ruskove zmenky niektoré otázky len podvedome tušil, teraz ich už vnímam úplne reálne. Presvedčil ma o tom vstup najdôležitejšej postavy jednej zo záverečných častí „jednoaktovky“ na scénu parlamentných dosiek, ktorá po prvýkrát okamžite a verejne sama komentovala nečakané odchody svojich poslancov, pričom na rozdiel od predchádzajúcich prípadov takmer vôbec nevrhala hromy a blesky na zradcov, špiny, bezvýznamných niktošov, ...

Ak niekto netuší, že sa na scénu vrátil oddýchnutý V.M., tak nech si ho z minulosti vybaví každý občan Slovenska s aspoň minimálnou pamäťou, aby si mohol porovnať V.M. z nedeľnej diskusnej relácia a aj z viacerých vystúpení v priebehu ďalších dní. Bol to V.M., na ktorom bola vidieť jeho spokojnosť s vývojom celej situácie a jeho až zarážajúcu uvoľnenosť ešte aj pri tlačovke k odchodu svojich najvernejších prívržencov.

A aj z tejto uvoľnenosti V.M. vyplynula pre mňa po jeho vyhlásení o vyriešení jeho záväzkov za Elektru ( možno aj iných záväzkov ) prostredníctvom nejakých ( asi prevodov ) „majetkových práv“ jeho manželky najdôležitejšia otázka : Je režisérom ostatných častí parlamentnej „jednoaktovky“ Vladimír Mečiar a jeho dvaja najvernejší si iba zahrali jednu zo svojich najväčších úloh ? Nezmení sa „jednoaktovka“ na seriál, ktorého doživotným scenáristom a režisérom bude len-on ?

Za svoje daňové a odvodové poplatky si vlastne ten seriál namiesto „jednoaktovky“ aj zaslúžime, akurát mi vadia tie moje obavy z obáv niečoho ešte horšieho, čo spomínané udalosti so sebou môžu priniesť.

Marián Tinák

Marián Tinák

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Narodil som sa v znamení vodnára. V súčasnosti žijem a pracujem v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu